zivot z autizmom.moj pohlad ako mami autistu
je autista
tieto slova su tie najkrutejšie aké som v živote počula. a to som ich počula veľa verte mi. bola som v 7mesiaci tehotenstva. nesmela som si to pripušťať, nesmela som sa zrútiť, nesmela som toľko vecí aby som neohrozila naše dieťa. mojim šťastím ak sa to tak dá nazvať bolo že sme videli že naša dcérka nieje v poriadku že jej niečo je. dlho dá sa povedať že skoro 2roky sme hľadali odpoveď nato akú chorobu to má. boli sme na vyšetrení sluchu lebo neragovala na meno, na otázky, iba na známy hlas. preto sme boli pripravený na niečo. ale čo rodič ktorý mali zdravé dieťa a zrazu začalo stagnovať a zrazu to prišlo VASE DIETA JE AUTISTA. zakaždým sa váš svet zrúti nikdy nato nieste pripravený aj keď si to myslíte.
financie
v dnešnej dobe mať choré dieťa je luxusom. som na materskej od štátu dostávam 200e.mám dve deti dcéra dochádza do škôlky 21km ktomu chodí k lekárom tiež 21km, peniaze na benzín, peniaze na škôlku ktorá je súkromná lebo štátne nemáme, peniaze na stravu, oblečenie, okuliare a ich opravu lebo dcérka ma strabizmus. ak by sme chceli chodiť na terapie z malou ako je kanisterapia tak si zaplatime 20e za hodinu, ine terapie stoja zhruba 10e, a štát ten vás pošle viete kam.
vnímanie sveta resp. ľudí
toto my spôsobuje a som si vedoma toho že aj bude spôsobovať veľa veľa bolesti , srmútku, plaču v sprche či do vankúša. pohľady, kritizovanie, nadávanie vám a vášmu dieťaťu ak bude staršie či už jeho rovesníkmi alebo ľuďmi na ulici. moja dcéra má výbuchy zlosti (vrieska, plače, kričí) ľudia sa obzerajú, iný zastavujú, písala som o tom v článku autisti nie su cirkusové atrakcie. musíte sa obrniť veľkoú dávkou trpezlivosti ako to často počúvam, dávkoú hrošej kože aby sa vás nedotklo to čo ľudia povedia. ja som sa to doposiaľ nenaučila.
nasi kamaráti verzus autizmus
naši kamarati su mladý ľudia ktorý si vedia vigooglovať čo autizmus je. chápu že to máme ťažke a nemáme tak veľa času ako predtým a preto ich aj strácame. nie preto že by snami nechceli byť ale preto že mi nemáme čas a naša dcéra nemá rada nové prostredia. no sú aj taký ľudia ktorý sa s vami prestanu stretávať lebo vaše dieťa je iné, kričí, plače a to im vadí akoby sa hanbili zato že vás poznajú a na ulici sa vám vyhnú ak vidia že vaše dieťa ma záchvat zurivosti. našťastie my ten prípad nie sme a zato som veľmi vďačná.
moje zdravie
toto sa mi píše veľmi ťažko. tento blog je premňa moja forma terapie. navštívila som psychológa nehambým sa to povedať lebo to nieje hamba. hambou je nepriznať si problém hamboú je zabiť sa a nechať na tomto svete svoje deti bez pomoci. autizmus ma ničí, zožiera ma ako rakovina zožiera telo človeka. ale bojujem sňoú aj takouto formoú a potom je tu cvičenie, kamaráti, žele cukríky,moja rodina, môj manžel,moje deti.
TÝMTO SA CHCEM PODAKOVAT MOJEJ RODINE, MANŽELOVI A KAMARÁTOM ZE PRIMNE STOJA.
ĎAKUJEM