Lebo život nie je fér....
Dnešný článok bude trošku iný. Smutný...A žiaľ z môjho života.
Možno už niektoré viete, že som bola tehotná a a aj som porodila dcérku menom Miška.
Presne pred rokom o 08:45 sa narodila. Takže dneska by som mala byť šťastná a mala som chystať oslavu k jednému roku mojej dcérky. Žiaľ Miška zomrela pár hodín po pôrode. A dneska namiesto oslavi len plačem a rozmýšľam, že čo by bolo keby...
Je to pre mňa veľmi depresívne a neviem sa na nič sústrediť. Ešte musím ísť aj do práce a fakt neviem ako to tam zvládnem. Už včera som mala v práci na mále a skoro som sa tam rozplakala, keď som si pomyslela, že 06.08.2014 som práve nastupovala do nemocnice.
Celý čas musím myslieť nato ako by som namiesto plaču, tento deň oslavovala a smiala sa s mojou malou. Nechápem ako mohol prejsť rok od smrti mojej Mišky. Za ten rok sa toho veľa stalo. Zmenili sme s manželom aj prostredie ale aj tak na ňu myslím každý deň. Aj keď sa snažím byť silná. Lebo viem, že ani pre môjho manžela to nie je ľahké.
Týmto článkom u Vás nechcem vzbudiť ľútosť alebo niečo podobné. Len som tu sama a trošku som sa potrebovala vyventilovať.
Večer, keď prídem z práce tak zapálim sviečku. Viem, že by som sa mala aj pomodliť (aspoň podľa mojej mamky) ale s tým ešte stále nie som zmierená. Verím, že Miška je niekde...lebo inak by som to nezvládla :-) Ale či existuje nebo alebo peklo tak to fakt neviem...
Ďakujem Vám, že ste si tento článok....moju menšiu spoveď prečítali.
S pozdravom Zuzka....